reklama

Kto túži po poplatku za miestny rozvoj?

Dnes je Sviatok všetkých svätých, ale aj prvý deň účinnosti horúcou ihlou šitého smeráckeho zákona o poplatku za miestny rozvoj o ktorom som sa zmienil v predošlých blogoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Najprv trochu ekonomického dejepisu. Od roku 2001 (resp.2003) kedy sa skončila posledná etapa reformy verejnej správy (prenos kompetencií), štát sľubuje obciam dofinancovanie hlavne prenesených kompetencií štátnej správy. Obce najviac doplácajú na stavebné úrady, základné školy, predškolské zariadenia, či kompetencie podľa cestného zákona. Štát toto bremeno preniesol na obce s prísľubom, že nasledovať bude aj prenos finančných tokov. Nehovoriac o investičnom dlhu – budovy predškolských a školských zariadení, ktoré musia obce opravovať z vlastných prostriedkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prísľubom riešenia sa spočiatku zdal byť nový zákon o poplatku za miestny rozvoj, ktorý môže vyrubiť obec investorovi oproti stavebnému povoleniu. Obec by tak vyriešila investičné potreby do infraštruktúry, ktorá je potrebná v dôsledku záťaže územia, ktorú nová stavba vyvolala. Obce môžu prijať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom stanovia výšku poplatku za každý meter štvorcový novej stavby na svojom území. Spoplatniť môžu jednotlivé druhy stavieb – napríklad stavby na bývanie, na poľnohospodársku produkciu, či priemyselné stavby v rozmedzí od 10 do 35€ za každý meter štvorcový. Štát to nič nestojí, obciam sa zdvihne príjem, ktorý môžu použiť na financovanie infraštruktúry. Toľko teória o vrabcovi na streche.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kdepak asi udělali soudruzi chybu?

Prvá chyba nastala u predkladateľov (poslanci a primátori Choma a Raši) keď nazvali zákon „o poplatku ZA rozvoj“, čo je sémantický nezmysel, poplatok by sa mal platiť na to aby rozvoj bol, čiže NA rozvoj. Keď je zlý názov obsah nebýva o nič lepší a to je presne tento prípad. Chyby a nedostatky zákona boli už mediálne pertraktované, skúsim preto skôr predpovedať ako to dopadne v praxi. Na tú sa stále odvolávajú predkladatelia, príslušné rezorty aj poslanci za stranu MOST-HÍD, ktorý v Národnej rade predložili rýchlo zbúchanú novelu na rýchlo zbúchaný zákon.

Obce ani mestá takýto zákon nechcú

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z pohľadu malých a stredných obcí tento zákon neprinesie okrem zbytočných starostí nič. Vo väčšine z nich rozvoj v podstate nie je, takže zavedením zákona do praxe získajú minimálne či žiadne financie. V obciach, ktoré majú to šťastie, že po nich investori poškuľujú, si starostovia poriadne rozmyslia či budú so záujmom investorov hazardovať spoplatnením ich investícií. Zákon neumožňuje obci stanoviť sadzbu 0, ak chce obec spoplatniť bytovú výstavbu, ktorá zaťažuje územie možno najviac, musí zároveň spoplatniť poľnohospodársku výrobu minimálne 10 €/m2, čo väčšina starostov nikdy neurobí. To isté platí v prípade priemyselných investorov, logistiky, či obyčajných malých a stredných podnikateľov. V podobnej situácii sú aj menšie mestá. Tretie najväčšie mesto na Slovensku sa tento týždeň vyjadrilo, že zákon je pre mesto Prešov v tomto znení nevýhodný a radnica o jeho zavedení neuvažuje. Primátorka Turčanová ako podpredsedníčka Únie miest zrejme nie je s týmto postojom osamotená. Primátorka Prievidze sa tiež na odbornom fóre vyjadrila, že poplatok zaviesť neuvažujú. V odmietaní tohto zákona nezaostáva ani bratislavská Rača.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak potom pre koho je takýto zákon?

Teoretický prospech z tohto zákona by mohlo mať len hlavné mesto, a s prižmúrením očí možno Košice. Ostatné obce a mestá, ktoré rozvoj potrebujú a podporujú z daného zákona nebudú mať žiadny úžitok. Zákon teda u 99% obcí nenaplní svoju hlavnú funkciu – aby obec mala príjem zo záťaže územia. Už spomínaná novela ktorú predložila strana MOST-HÍD má podľa ich slov odstrániť všetky nedostatky tohto zákona (vyňať zatepľovanie a rekonštrukcie), inak ten zákon je dobrý, nevyrieši nič. Prekvapuje ma hlavne jeden z predkladateľov Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom, ktorý tvrdí, že zákon je dobrý, pričom nevie uviesť konkrétny príklad. Pán primátor, v čom je zákon dobrý pre obyvateľov Žiaru nad Hronom, podnikateľov, investorov či poľnohospodárov pôsobiacich vo Vašom meste?

Bratislava a Košice majú svoj vlastný zákon, ktorý upravuje osobitne postavenie magistrátu a mestských častí v nich a tieto dve mestá by mali riešiť svoje financovanie prostredníctvom týchto zákonov zo štátneho rozpočtu a nie na úkor ostatných obcí a miest na Slovensku. 

Ešte jedna drobnosť na záver. Bratislava je hlavné mesto našej krajiny. Asi som vám nepovedal žiadnu novinku, ale určite je to novinka pre všetkých doterajších premiérov a všetky vlády, ktoré naše mesto držia stále v stave podvýživy. Bratislava si musí plniť aj úlohy, ktoré jej vyplývajú zo štatútu hlavného mesta. Tých pár preasfaltovaných ulíc z dôvodu predsedníctva Slovenska to naozaj nevytrhne. Prečo sa nenájde už konečne premiér, ktorý to pochopí a začne sa ku Bratislave správať ako k hlavnému mestu krajiny do čela ktorej bol zvolený?

Juraj Štubniak

Juraj Štubniak

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mysliaci tvor a často za túto vlastnosť trpím. Ale verím, že zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť a zdieľaná starosť je polovičná starosť. Preto píšem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu